Kategória: Úvahy

Praktická pomoc ľuďom s psychickými problémami vyžaduje zohľadnenie sociálneho kontextu, ale aj zameranie sa na detaily konkrétnej poruchy.

S uvedeným tvrdením by sa asi bez problémov stotožnila väčšina ľudí. Často sa ale stretávam s tým, že tieto dva pohľady mnohí používajú oddelene – v čase i v priestore.

LUJZINO trápenie

Vezmime si príklad 30 ročnej Lujzy, ktorá trpí paranoidnou schizofréniou. Vrátili sa jej „hlasy“(halucinácie), „škaredo jej nadávajú“, je úzkostná, prestala spávať. K zhoršeniu prišlo 2 dni po prevoze jej babky do nemocnice vo veľmi vážnom stave. Inú rodinu Lujza nemá, babka je najdôležitejšia osoba v jej živote. Lujza žije s babkou v byte, kde je prihlásená na trvalý pobyt. Vie ale, že zo svojho „invalidného dôchodku“ sama nájom nezaplatí.

Lujza u psychiatričky

Lujza možno vyhľadá svoju psychiatričku. Dúfajme, že bude súhlasiť s navýšením dávok liekov proti schizofrénii, prípadne dočasným pridaním liekov proti úzkosti. Lekárka ale urobí chybu, ak sa nebude snažiť pomôcť svojej pacientke vyriešiť aj jej zložitú emocionálnu a sociálnu situáciu. Emočný a sociálny stres v tomto prípade síce nie je príčinou samotného ochorenia na schizofréniu, ale spustil jej zhoršenie. Je málo pravdepodobné, že sa podarí dostať ochorenie opäť pod kontrolu, kým bude Lujza prežívať reálnu hrozbu samoty a bezdomovectva.

Lujza u sociálneho pracovníka

Lujza možno nepôjde k psychiatričke, ale vyhľadá sociálneho pracovníka. Dúfajme, že jej bude vedieť ponúknuť riešenie – či už dočasnú finančnú pomoc, pomoc s nájdením práce, dostupné bývanie. Ak by mu aj Lujza sama nepovedala, že sa lieči na psychiatrické ochorenie, pravdepodobne by na to prišiel – buď podľa zvláštneho správania alebo podľa údajov o poberanom „invalidnom dôchodku“. Ak sa sociálny pracovník bude tváriť, že riešenie psychickej poruchy sa ho netýka, možno už na ďalšie stretnutie Lujza nepríde. Utrpenie z „hlasov“ môže byť také silné, že si spôsobí bodné rany, aby sa ich zbavila. Našťastie ju zachráni susedka, ktorá počula krik a privolala sanitku.

Aby sme nezabudli…

Pre zjednodušenie som vynechala rôzne iné možnosti – keby Lujza vyhľadala psychológa, keby Lujza zavolala kamarátke, keby Lujza nevyhľadala nikoho… Lujza, o ktorej píšem, je vymyslená. Jej príbeh som poskladala z čriepkov skutočných udalostí zo svojej praxe.

A čo s ďalekohľadom a mikroskopom?

Ak sa lekárka snažila Lujze pomôcť skúmaním príznakov jej duševnej poruchy a nastavením vhodných liekov, môžeme to prirovnať k používaniu mikroskopu. Pre účinnú pomoc ale potrebuje skúmať aj širšie súvislosti – okrem mikroskopu používať aj ďalekohľad.

Ak sociálny pracovník riešil Lujzinu zložitú životnú situáciu, používal v tomto zmysle ďalekohľad. Pre neho je zasa dôležité, zaujímať sa aj o rozdiely v príznakoch a priebehoch jednotlivých duševných porúch – vziať si do práce aj mikroskop.

Dá sa to všetko zvládnuť?

Cieľom tohto článku nie je navrhovať, aby všetci vedeli všetko. Dôležité je uvedomovať si potrebu meniť perspektívu pohľadu, meniť ju priebežne a už od začiatku pomoci človeku s psychickým problémom. Poznám veľa zdravotníkov aj sociálnych pracovníkov, ktorý takýmto spôsobom pracujú aj v súčasnosti. Viem tiež, že to je veľmi náročné a existujúci systém to neuľahčuje. O potrebe tímovej práce píšem v jednom z predošlých článkov.

Dúfam, že zariadenia komunitnej starostlivosti (zjednodušene psychosociálne centrá), ktoré sú plánované v rámci reformy psychiatrickej starostlivosti , vybudujeme takým spôsobom, že zjednodušia prístup ku komplexnej starostlivosti hneď od začiatku duševných problémov.